Autorská dokumentárna inscenácia November 1989 bola pre študentov i dospelých divákov veľmi zaujímavá a inšpiratívna najmä kvôli prepojeniu minulosti a súčasnosti. V inscenácii boli prezentované autentické príbehy zo života mladých ľudí počas totalitného režimu, ktoré boli doplnené autentickými materiálmi. Na záver bola realizovaná krátka diskusia s tvorcami a odborníkom na danú tému.
Z histórie:
„V roku 1989 sa po viac ako štyridsiatich rokoch podarilo zvrhnúť totalitný režim, ktorý si na Slovensku vyžiadal státisíce obetí. Jeho represie sa dotkli dvoch miliónov ľudí. Od ľudí vyžadoval uniformitu, poslušnosť, súhlas, priemernosť, opatrnosť, vernosť, vážnosť, lož. Desila ho kritika, výnimočnosť, samostatné myslenie, veľkorysosť, tolerantnosť, vzdelanie, mravnosť, zásadovosť, viera v Boha, znalosť cudzích jazykov, zmysel pre humor či dlhé vlasy. V ľuďoch zničil odvahu myslieť, chuť kritizovať a odhodlanie žiť v pravde.
Kto nesúhlasil s politikou Komunistickej strany Československa alebo s tým, čo robili jej chránenci, musel svoj názor tajiť, klamať alebo sedieť vo väzení. Žiť v paralelnom vesmíre, v akejsi sivej zóne, kde sa tajne organizovali bytové semináre, divadlá a výstavy, vydávali a rozširovali samizdaty. Títo ľudia bytostne pociťovali potrebu slobody. Napriek sledovaniu, výsluchom, ponižujúcim domovým prehliadkam nachádzali zmysel v tom, prečo trpieť pre dôležité veci. Aké však boli tvoje šance po pätnástom roku života, keď nerozhodovali tvoje schopnosti a talent, ale správanie tvojich rodičov?“